efektivita plusenef.eu/pdf/2008_23.pdfeffizienz plus vorlage 2 08/2008 © viessmann werke ceny...
TRANSCRIPT
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
1
08/
2008
©
Vie
ssm
ann
Wer
keEfektivita PlusKlimatická / Energetická situácia
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
2
08/
2008
©
Vie
ssm
ann
Wer
ke
Ceny palív na rekordnej úrovni
Quelle: www.tecson.de
Od roku 2000 sa cena za barel ropy zpäťnásobila
2007
90
80
70
60
50
40
30
20
10
01960 1965 1970 1975 1980 1985 1990 1995 2000 2005
US-
$/B
arre
l
Vývoj cien ropy 1960 – 2008 120
110
100
2008
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
3
08/
2008
©
Vie
ssm
ann
Wer
ke
Celosvetová spotreba energie sa od roku 1970 zdvojnásobila
Obnoviteľné energie
Spotreba v Mrd. toe/a(toe: Tona ropného ekvivalentu
Od roku 1970 sa celosvetová spotreba energie zdvojnásobila a do roku 2030 je predpokladom, že sa ztrojnásobí.
Spotreba energie podľa energetických nosičov
Quelle: Handelsblatt online mit Referenz auf IEA (Weltenergieagentur); Bundesregierung BRD „Statusbericht zur Energieversorgung 03.04.2006“
Ropa / Olej
Uhlie
Plyn
Biomasa
Jadrová energia
2030
18
14
10
06
02
1970 2000
in M
rd. t
oe/a
IEA-Prognose
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
4
08/
2008
©
Vie
ssm
ann
Wer
ke
Ochrana ovzdušia
Quelle: Bundesregierung BRD „Statusbericht zur Energieversorgung 03.04.2006“ mit Referenz auf AG Energiebilanzen und Statistisches Bundesamt
Podľa svetovej rady IPCC, pri predchádzaní hroziacej globálnej klimatickej katastrofy, nesmie priemerná teplota atmosféry narásť o viac ako 2°C vo vzťahu k rastúcemu predindustriálnemu obdobiu. K tomu je nevyhnutné CO2-Emisie vzhľadom na stav roku 1990 znížiť na polovicu. V skutočnosti však vzrástli emisie CO2 o 25% na 27 Mrd. Ton.
Emisie
Rast / Pokles emisií
+ 25 %21,8
27
1990 2004
30
20
10
0
CO
2- Em
isie
v M
rd.
t
CO2- Celosvetové emisie
- 50 %
11
Soll2050
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
5
08/
2008
©
Vie
ssm
ann
Wer
ke
Energetický a klimatický balík Európskej únie: 20 – 20 – 20
➨ Presadenie Dvojitá stratégia:- Zvýšenie energetickej efektivity - Substitúcia fosilných zdrojov energie
obnoviteľnými
➨ Rozhodnutie Európskej rady počas nemeckého predsedníctva (Lissabon, März 2007)
Kvantitatívne ciele do 2020
- 20 % zníženie spotreby energie - 20 % podiel obnoviteľných energií- 20 (30) % zníženie CO
2-emisií
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
6
08/
2008
©
Vie
ssm
ann
Wer
ke
Integrovaný klimatický a energetický program Spolkovej vlády
➨ Kvantitatívne ciele do roku 2020 (v súlade s EU):
20 % úspora energie 20 % podiel obnoviteľnej energie 40 % zníženie emisií CO2 voči roku 1990
Právne predpisy:➔ EEG: Rozvoj obnoviteľných energií vo výrobe el. prúdu z 15% na 30 %➔ EEWärmeG: Rozvoj obnoviteľných energií v tepelnom sektore z 6,6 % na 14 %➔ KWK-Gesetz: Zdvojnásobenie KWK-podielu na výrobe prúdu z 12 % na 25 %➔ EnEV: Zvýšenie požiadaviek na energetickú efektivitu budov v dvoch stupňoch o 30 %
➨ Dvojitá stratégia: Zvyšovanie energetickej efektivity Substitúcia fosilných zdrojov energie obnoviteľnými zdrojmi energie
Podporné programy:➔ Trhové podporné programy (Príspevky: 500 Mio. Euro/a)
➔ CO2- Program obnovy budov
(KfW-Úvery a príspevky v rozsahu 1 Mrd. Euro/a)
➔ Kogenerácia – podporné programy (Príspevky: 750 Mio. Euro/a)
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
7
08/
2008
©
Vie
ssm
ann
Wer
ke
Spotreba energie v Nemecku mierne poklesla
Index 1990 = 100 %
Od roku 1990 sú hospodársky rast a spotreba primárnej energie od seba nezávislé. Je to spôsobené zlepšením energetickej efektívnosti ale tiež odstavením neefektívnych hospodárskych odvetví z bývalej DDR.
Hospodársky rast
Spotreba primárnej energie
1990
130
20051995 2000 80
90
100
110
120Hospodársky rast
Spotreba primárnej energie
%
2007
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
8
08/
2008
©
Vie
ssm
ann
Wer
ke
Výroba tepla má najväčší podiel na spotrebe energie
• Národny alokačný plán • KWK-Zákon • EEG (PV, vietor)
• Eko dane• Zákon o kvótách na biopaliva• Podporné programy pre nákladné autá • Mýtny systém
• Podporné programy (KfW, MAP)• EnEV/Energetický preukaz
Iniciatívy a opatrenie k rastu efektivity resp. znižovaním emisií CO2
(1) Priestorové teplo, teplá voda (bez priemyselného procesného tepla) (2) Predovšetkým priemyselné procesné teplo, priemyslová mechanická energia
Quelle: Verband der dt. Elektrizitätswirtschaft (VDEW)/Arbeitsgruppe Erneuerbare Energien (AGEE), Nationales Klimaschutzprogramm 2000/2005, BMU, BMWi
Veľký potenciál,doteraz nízke využitie:
„Spiaci obor“
2.560 TWh
Teplo(1)
Ostatné.(2)
Doprava
13 %
28 %
38 %
Prúd 21 %
Na spotrebe energie v Nemecku • Má výroba tepla ( priestorové teplo a teplá voda) s 38 % najväčší podiel • Následuje doprava s 28 % • El. prúd a priemyselné procesné teplo majú zostávajúcich 34 %.
Spotreba konečnej energie 2006 v D ( Twh) SRN
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
9
08/
2008
©
Vie
ssm
ann
Wer
ke
Stupne účinnosti elektrární, motorov a výroby tepla
0
100
Celkový stupeň účinnosti v %
Uhoľnáelektráreň(Prúd)
Paroplyno-vý cyklus(Prúd)
KWK(1)(Teplo a prúd)
BW(1)(Teplo)
Motory vozidiel(Doprava)
Zdroj: Spolková vláda Nemecka „ Správa o stave energetického zásobovania z 03.04.2006“
(1) GuD: Paroplynová a parná elektráreň, KWK: Kogenerácia, BW: kondenzačná technika
Vysokú účinnosti ponúka:
• Kogenerácia • Kondenzačná technika
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
10
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Koncept Efektivita Plus
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
11
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Situácia na trhu:• Konkurenčné prostredie• Veľký pokles cien na trhu• Trend k lokalitám s nízkými
mzdovými nákladmi
Situácia v životnom prostredí a energetická situácia:
• Vysoké ceny energií• Omedzené zdroje• Zmena klímy • Politická dvojitá stratégia
Projekt „Efektivita Plus“Dlhodobé zabezpečenie pracovných miest a rozvoja koncernu nárastom pracovnej efektivity a inovatívnym energetickým konceptom
Závody ViessmannRodinný podnik v tretej generácii
• Vysoká sociálná spätosť
Technologický leader na európskom trhu s vykurovacou technikou
• € 1,5 Mld. obrat• 8200 zamestnancov z toho 3800 v sídle materskej
spoločnosti
• Zakladajúcí člen „Umweltallianz Hessen“• Druhý EMAS* certifikovaný podnik v
Nemecku, prvý výrobca vykurovacej techniky
• Európská cena životného prostredia pre horák Matrix* Eco-Management and Audit-Scheme
Priekopník v oblasti životného prostredia:
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
12
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Investícia do závodu 2005-2007: 220 Mil. EUR
Významná modernizácia výroby Nová výstavba Akadémie a Informačného centra Nová výstavba energetickej centrály Rozšírovanie letiska
1) Lean Production
2) Inovatívny energetický konceptZvýšenie energetickej efektivity ako na strane výroby tak na strane spotreby ako aj nahradenie fosílnych energií energiami obnoviteľnými Úspora fosilnej energie: 50 Prozent Zníženie emisií CO
2: 40 Prozent
Zabezpečenie vysokej konkurencieschopnosti efektívnymi štruktúrami a procesmi v hlavnom výrobnom závode v AllendorfePotenciály efektivity
Zaistenie pracovných miest zvýšením pracovnej efektivity (eliminácia procesov, ktoré nevytvárajú žiadne hodnoty) Zvýšenie produktivity: 10-20 percent
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
13
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Quelle: Viessmann, IB Schnepf
Vďaka projektu „Efektivita Plus“ demonštruje Viessmann na vlastných výrobných závodoch, že klimatické politické ciele je možné už dnes dosiahnuť s dostupnou technikou na trhu.
El.prúd
Plyn
Olej
CO2
Východzí stav Stav 2008
CO2:39.000 t
CO2:26.500 t
Konečnáenergia: 105 GWh
Konečnáenergia65 GWh
- 32%- 12.500 t
- 40%- 40 GWh
Cieľ 2009 (s využitím bioplynu)
CO2:23.500 t
Konečná energia:55 GWh
- 40%- 15.500 t
- 50%- 50 GWh
105 GWh ≙potreba cca. 3.000 rodinných domov
Efektivita PlusCieľ 50% úspora fosilnej energie a zníženie CO
2 o 40% - vrátane využitia bioplynu z
vlastného bioplynového zariadenia od roku 2009
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
14
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Efektivita a substitúciaKomplexný projekt na strane výroby a spotreby
Kogenerácia -el. prúd(teplo a el. prúd)
Kondenzačná technika(teplo)
el. prúdplynolej
Konečná energia:55 GWh
- 50%- 50 GWh
SubstitúciaEfektivitaStrana výroby
EfektivitaStrana spotreby
Modernizáciavýroby
Optimalizovaná hydraulikazariadenia
Využitieodpadného tepla
Štruktúra (Vykurovanie/Klimatizácia)
Plášť budovy
Biomasa:
Stirling (teplo + el. prúd
Kotol na biomasu (vykurovanie) ORC
(teplo + el. prúd)
Solár. Tep. tech.(Chladenie, teplo, teplá voda)Teplo z okolia:Tepelné čerpadlá(teplo)
Fotovoltaika:(el. prúd)
Bioplyn:
(teplo + el. prúd)
Substitúcia
Efektivita: - 21 % Substitúcia: - 29 %
Celková úspora- 50 %
2009
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
15
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Modernizácia výrobyEfektivita na strane spotreby
Úspora energie: 7,9 GWh / a, 20% celkovej úspory Zníženie CO2: 3860 t / a, 30% celkového zníženia
předtím
Zlepšený koncept využitia výrobných zariadení
Zmenšenie strát zpôsobených chodom na prázdno vďaka procesom, ktoré sú prispôsobené potrebámNové stroje s vysoko efektívnymi pohonomi
Osvetlenie prispôsobené potrebám
Zníženie výrobných plôch z 109.000 m² na 78.000 m²
poté
Strana spotreby
Optimalizáciahydraulikyzariadení
Využitie odpadového tepla
Štruktúra (vykurovanie / klimatizácia)
Plášť budovy
Modernizáciavýroby
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
16
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Optimalizácia hydrauliky zariadeníEfektivita na strane spotreby
Úspora energie: 437 MWh / a,1,1% celkovej úspory Zníženie CO2: 260 t / a , 2,1% celkového zníženia
Obehové čerpadlá s frekvenčnými meničmi
Efektívne orientovaná modernizácia zariadení
Vzduchové kompresori s frekvenčnými meničmi
Strana spotreby
Optimalizáciahydraulikyzariadení
Využitie odpadového tepla
Štruktúra (vykurovanie / klimatizácia)
Plášť budovy
Modernizáciavýroby
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
17
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Využitie odpadového teplaEfektivita na strane spotreby
Úspora energie: 3733 MWh / a, 9% celkovej úspory Zníženie CO2: 850 t / a, 7% celkového zníženia
Spätné získanie teplaso vzduchových kompresorov
Spätné získanie tepla zo skúšobných staníc
Strana spotreby
Optimalizáciahydraulikyzariadení
Využitie odpadového tepla
Štruktúra (vykurovanie/ klimatizácia)
Plášť budovy
Modernizáciavýroby
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
18
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Štruktúra – vykurovanie a klimatizáciaEfektivita na strane spotreby
Samostatné riadenie ohrievačov vzduchu (1)
Rotačný výmeník (rotačný tepelný výmenník (2)) v oblasti práškovacích zariadení k ohrievaniu čerstvého vzduchu(3)Izolácia potrubí (1)
(3)
(2)
Úspora energie: 4084 MWh / a, 10% celkovej úspory
Zníženie CO2: 930 t / a, 7% celkového zníženia
Strana spotreby
Optimalizáciahydraulikyzariadení
Využitie odpadového tepla
Štruktúra (vykurovanie/ klimatizácia)
Plášť budovy
Modernizáciavýroby
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
19
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Plášť budovyEfektivita na strane spotreby
Nové vjazdové rolovacie brány s efektívnou tepelnou izoláciou a rychlootváraním (2)
Izolácia fasády (1)
Výmena jednoduchého zasklenia za izolačné zasklenie
(1)
(2)
Úspora energie: 2108 MWh / a, 5% celkovej úspory
Znížení CO2: 480 t / a, 4% celkového zníženia
Strana spotreby
Modernizácia výroby
Využitie odpadového tepla
Optimalizáciahydraulikyzariadení
Štruktúra(vykurovania/ klimatizácie)
Plášť budovy
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
20
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Nová energetická centrálaEfektivita a substitúcia na strane výroby
Peletkový kotol
Teplovodný kotol + tepelný výmenník spalín (kondenzácia)
Nízkoteplotný kotol
Kondenzačný kotol
Kogeneračná jednotka
Štiepkový kotol s generátorom (stirling)
Štiepkový kotol
Štiepkový kotol s turbínou (ORC)
Celkom
Bio
mas
a
Zem
ný p
lyn
Bio
plyn
Vyk
urov
aci
olej
íB
io V
ykur
ovac
í ole
j
Sln
ečná
ene
rgie
Nom
inál
ny te
peln
ý v
ýkon
[kW
]
Ele
ktric
ký v
ýkon
[kW
]
x 6.860
344
35
58918.084
5.900
1.858
895
496
x
x
x
x
x
x x
Solárne zariadenie (vykurovanie a klimatizácia)
Fotovoltaické moduly s polykrištalickými článkami
x
x
x x
x
x
x
x
x
x
240
300
220
1.105
150
191
19
Tepelné čerpadlá 60
Teplovodný kotol + tepelný výmenník spalín (kondenzácia)
x
x
x
x
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
21
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Spalinové straty
Kogenerácia - el.prúd Efektivita na strane výroby
Bloková kogeneračná jednotkaInštalovaný výkon: 936 kWElektrický výkon: 344 kWNominálny tepelný výkon: 496 kW
Zníženie CO2 nahradením el. prúdu z verejnej elektrárne el. prúdom z kogenerácie
BHKW934 kWzemný plyn 53% teplo
37% el. prúd
Výroba elektriny: 1.692 MWh / a, 4,3% celkovej úsporyZníženie CO2: 620 t / a, 5% celkového zníženia
Kogenerácia-el.prúd
Kondenzačnátechnika
Strana výroby
Predpokladané využitie bioplynu
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
22
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Využitie kondenzácieEfektivita na strane výroby
Sériovo zapojený tepelný spalinový výmenník(Vitotrans 300 an Vitomax 200) Menovitý výkon: 368 kW
Kondenzačný kotol (Vitocrossal 300)
Menovitý výkon: 895 kW
Úspora energie (zemný plyn): 1405 MWh / a, 3.5% celkovej úspory Zníženie CO2: 320 t / a, 2.5% celkového zníženia
Predpokladané využitie bioplynu
Kogenerácia-el.prúd
Kondenzačnátechnika
Strana výroby
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
23
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
ORC (Organic Rankine Cycle) el. prúd a teploSubstitúcia
Štiepkový kotol s turbínou(PYROFLEX FSR 1400)Spaľovací tepelný výkon: 1600 kWElektrický výkon: 191 kWNominálný tepelný výkon: 1105 kW
Štiepkový kotol s ORC1600 kW
Drevo
Zamedzenie sieťového prúdu:1455 MWh / a, 3.7% celkovej úsporyZníženie CO2: 864 t / a, 7% celkového zníženia
Zamedzenie zemného plynu: 9122 MWh / a, 23% celkovej úspory Zníženie CO2: 2076 t / a, 17% celkového zníženia
Spalinové straty
70% teplo
12% el. prúd
ORC vykurovanie a el. prúd
Stirling vykurovanie a el. prúd
Fotovoltaika:
Biomasový kotol
Vykurovanie tep. čerpadlom
Substitúcia
Chladenie, vykurovanie, WWB
Solár:
Teplo zo život. prostredia:
El. prúd
Biomasa:
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
24
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Stirlingov motor - el. prúd a teploSubstitúcia
Štiepkový kotol so stirlingovým motorom (PYROTEC FUS 240 RIA)Spaľovací tepelný výkon: 320 kW Elektrický výkon: 35 kWNominálny výkon teplo: 240 kW
*Mawera je spoločnosť skupiny Viessmann
Zamedzenie sieťového prúdu:186 MWh / a, 0.5% celkovej úspory Zníženie CO2: 110 t / a, 0.9% celkového zníženiaZamedzenie zemného plynu: 2020 MWh / a, 5% celkovej úspory Zníženie CO2: 460 t / a, 3.7% celkového zníženia
Štiepkový kotol so stirlingovým motorom
320 kWdrevo
Spalinové straty
75% teplo
11% el. prúd
ORC vykurovanie a el. prúd
Stirling vykurovanie a el. prúd
Fotovoltaika:
Biomasový kotol
Tepelné čerpadlo
Substitúcia
Chladenie, vykurovaie, WWB
Solarthermie:
Teplo zo život. prostredia:
El. prúd
Biomasa:
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
25
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Nominálny tepelný výkon: 220 kW
Peletkový kotol (1)(PYROT KRT 220)
Nominálny tepelný výkon: 300 kW
Štiepkový kotol (2)(PYROT KRT 300)
*KÖB a Mawera sú spoločnosťami skupiny Viessmann
Biomasový kotolSubstitúcia
Úspora energie 2328 MWh / a, (Zemný plyn) 6% celkovej úsporyZníženie CO2: 530 t / a,
4% celkového zníženia
ORC vykurovaniea el. prúd
Stirling vykurovanie a el. prúd
Fotovoltaika:
Biomasový kotol
Tepelné čerpadlo
Substitúcia
Chladenie, vykurovanie, WWB
Solarthermie:
Teplo zo život. prostredia:
El. prúd
Biomasa:
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
26
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Úspora energie: 186 MWh / a, Zemný plyn: 0,5% celkovej úsporyZníženie CO2: 143 t / a,
1,1% celkového zníženia
Solárne zariadenia pre vykurovanie a klimatizáciuSubstitúcia
Vakuové trubicové kolektory (1) (Vitosol 300) - (45 ks á 3,17 m²)pre solárne chladenie a podporu vykurovania
Ploché kolektory (2) (Vitosol 200-F) - (24 ks á 2,30 m²)pre podporu vykurovania
(1)
(2)Absorbčné chladenie zariadenia (3) (Chladiaci výkon 49 kW)pre úsporu energie pri klimatizácii
(3)
(4)
Sorpčné vetranie (4) (Chladiaci výkon 55 kW)pre úsporu el. energie
ORC vykurovanie a el. prúd
Stirling vykurovanie a el. prúd
Photovoltaika:
Biomasový kotol
Tepelné čerpadlo
Substitúcia
Chladenie, vykurovanie, WWB
Solarthermie:
Teplo zo život. prostredia:
El. prúd
Biomasa:
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
27
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Zdroj tepla: 5 x 100 metrov suché vrty
Vyrobené teplo: 60 kW
Tepelné čerpadláSubstitúcia
Solanka / voda a vzduch / voda
2 x Vitocal 200-G 6 kW
2 x Vitocal 242-G 6 kW
2 x Vitocal 300 BWC 108 8 kW
2 x Vitocal 350 AWO 110 10 kW
ORC vykurovanie a el. prúd
Stirling vykurovanie a el. prúd
Photovoltaika:
Biomasový kotol
Tepelné čerpadlo:
Substitúcia
Chladenie, vykurovanie, WWB
Solarthermie:
Teplo zo život. prostredia:
El. prúd
Biomasa:
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
28
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
FotovoltaikaSubstitúcia
Celkový výkon zariadenia: 19,3 kWp
Fotovoltaické moduly s polykrištalickými článkami(Vitovolt 300 RB3)72 modulov á 2,14 m²
ORC vykurovanie el. prúd
Stirling vykurovanie a el. prúdBiomasový kotol
Tepelné čerpadlo
Substitúcia
Chladenie, vykurovanie, WWB
Solarthermie:
Teplo zo život. prostredia:
El. prúd
Biomasa:
Fotovoltaika:
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
29
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Využitie bio odpadov zabraňuje potravinárskú konkurenciu.Odvoz zelených odrezkov na nie poľnohospodárske využitie plochy podporuje trvalo ochranu životného prostredia. To umožňuje zamedzenie prehnojovania a zachovania rozmanitosti druhov.
● Systém: suchá fermentácia
● Zdroj substrátu:● Nevyužité pastviny (Ederauen)● Zeleň z verejných zariadení a závodu● Zelené odrezky získané vďaka prírodným
ochraným opatreniam k udržovániu krajiny● Zelené odrezky z letiska Allendorf● Kvasné odpady sú vrátené spät do
poľnohospodárstva (vysokohodnotné hnojivo)
● Einsparung fossile Energie: 10 GWh /a● CO
2- Minderung: 3.000 t /a
Substitúcia
Bioplyn:Vykurovanie + el. prúd
Bioplynové zariadenie (stanica) od 2009SubstitúciaDodatočná substitúcia fosilnej energie obnoviteľnou energiou
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
30
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Pestovanie Úprava paliva Využitie
Produkcia termicky dobre zúžitkovateľnej biomasy pri maximálnom vyťažení plochy:• 20 ha založenej škôlky• Pestovanie 200 ha rýchlorastúcich
drevín (topole)Dôsledný pestovací koncept:• Nevyužívanie herbicídov a insekticídov • Nehnojenie behom 30-rokov doby
pestovania • Žatva každé tri roky• Výnos: ca. 3500 – 5000 litrov
Ropného ekvivalentu na ha / a
Stabilné energetické zabezpečenie závodu• Stálá dostupnosť výroby tepla a el.
prúdu• Integrácia do zásobovacieho konceptu
závodu• Kontinuálne pribúdajúci substitučný
stupeň• 19% substitúcia fosilných energií vďaka
biomase v roku 2008
Racionálna žatva a logistika má pre hospodárnosť vysoký význam
Know-how-Transfer
• Názorná ukážka realizácie • Školenia a transfer vedomostí
na trhových partnerov • Orientácia na politický určenie
cieľ 20/20/20
Výzkum a vývoj
Pestovanie drevín• Rast výnosov z pôdy • Optimalizácia spaľovacích
vlastností • Efektívna poľnohospodárska
technika: žatva, drvenie, skladovanie
Technika: • Optimalizácia spaľovania
− Zohľadnenie spaľovacích – technických vlastností rôznych druhov biomasy
− Optimalizácia riadenia zariadení − Minimalizácia emisií
• Dlhodobá skúška nových RES technológií (1) TOE = Tonne Öläquivalent
Čiastočné pokrytie potreby biomasy 7000 t vďaka vlastnému pestovaniu rýchlorastúcich drevín (KUP)7000 t biomasy zodpovedá cca. 1500 TOE(1) a zamedzenie 3900 t emisií CO2
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
31
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Vysadenie plantáže rýchlorastúcich drevín
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
32
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Rast a úroda
Výnos na hektár:
Výnos úrody (3 roky žatva): 12t / ha x a = 5000 l ekvivalent ropy
Po 2 týždňoch Po 6 týždňoch Po 12 týždňoch Po 20 týždňoch
> 2 m
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
33
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
3 ročná žatva na plantáži rýchlorastúcich drevín
Po 3-ročnej fáze rastu sa rýchlorastúce dreviny mechanicky skosia a okamžite sa na poli spracujú na štiepku.
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
34
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Drevo-Popol-Cyklus
Štiepka z plantáže
Kotlový popol ako hnojivo
Effi
zien
z P
lus
Vor
lage
35
0
8/20
08
© V
iess
man
n W
erke
Koncept Efektivita Plus